top of page

Zápisky zo školskej lavice

Updated: Jun 29, 2023

(troche málo poetické, ale zato plné faktov☺)



Po slávnostnom otvorení školského roka sa začali diať veci... Poslední medzinárodní študenti pricestovali - medzi nimi i vtipný a celkom svetský mních z Malajzie - Yogi Shri. Začali sa rozbiehať vzťahy a prvé aplikovanie pravidiel škoslkého systému našej pološkoly, poloashramu. Najeskôr som si myslela, že akceptovanie pravidiel, o ktorých soms a dozvedela ešte pred príchodom, nebude problém ale pri ich aplikácii sa vo mne vzbúrilo.. ego! O 20:30 sme mali byť vo vnútri a 22:00 nás zamkli, oposit sex sa nesmel k nášmu intráku ani priblížiť. Ale ako ča


s plynul, i to sa zmenilo - nemožnosť zmeniť kultúrne zvyklosti spôsobili, že management sa prispôsobil nám a my im a toť kompromisne pravidlá sme zaviedli.


Všetci, čo sme sa tu stretli sme prepojení! Spájajú nás súvislosti! Takmer všetci sme študentami vipassany dle učenia S. N. Goenku a jeden budhistický mních /I keď - viz - nižšie - moje odhodlanie zachovať čistotu praxe vipassany sa tu zmenilo v zaujímavé experimentovanie). Máme toľko spoločného a naše životy sú úplne odlišné! Našla som spriaznenú dušu - Hikaru z Japonska. Veľmi dobrá duša, cestovateľka a Boha hľadajúca žena tesne pred tridsiatkou. Okolo tridsiatky, ženy hľadajúce, hľadajúci muži... Som vďačná za to, že stretávam takých ľudí hlavne ženy, bo s nimi som spojená rovnakou energiou, nežnosťou a silou! Ďakujem za to, že tu stretávam ženu na ceste, ženu, s ktorou môžem zdieľať. A ďakujem i za to, že každý jeden čloek, ktorého tu stretnem je mi učiteľom! Učiteľka predmetu "Fundamentals of Yoga", s ktorou mám po večeroch hodiny praktickej jogy navyše, bo sa snažím rozhýbať zamrznuté kĺby, abych dala skúšky :), mi povedala, že na tomto mieste sa karma míňa omnoho rýchlejšie - že to, čo by normálne trvalo roky, sa tu udeje za rok. A čím ďalej, tým viac mám pocit, že má viac ako pravdu! Akákoľvek myšlienka, slovo, strenutie, všetko má význam a zhmotňuje sa okamžite! Obrovská miera očisťovania...


Druhý mi ni trek do podhoria Himalájí - Kunjapuri temple - sa moc nevyjadril a opäť sa prejavila moja tvrdohlavosť. Ráno dážď, ale Petishka, že ide tak či onak. A tož celý deň v lejaku v džungli, ale došla, dokonca i krásne motivačné obrazy sa jej ukázali - divoký páv, chalúpky na samotách v kopcoch, ryžové a kukuričné políčka - ako z kalendára. No a nakoniec na mieste konečnom útok opice :).


Júlový spln: obrovská ceremónia v našom domovskom ashrame - Guru Purnima - oslava učiteľa, guru-Gurudevea Shri ram Charya Acharya Ji. Na svete ma okolo 90 mil. následovateľov a v kútiku duše cítim, že je i mojím jastrom a pritiahol si ma sem ako každého z nás. V ashrame sa tento večer pohybuje okolo 25 tisíc ľudí. Prichádzame s Hikaru presne v čase, keď sa začína Deep Aygya - ohňový rituál, ale v obrovských rozmeroch. Začína sa spievať Gayatri mantra a mne naskakuje husia koža! 20 tisíc hlasov, 20 tisíc duší spieva na počesť Matky - Boha, Matky Zeme, Svoriteľa, Silu Univerza...


Pri odchode zo Shivovej svätyne si privoniavam k nádhern voňajúcej vodnej ľalii a napadne mi, ako neuveriteľne "blessed" som, že som sa ocitla zrovna na mieste, kde sa uctieva Matička Zemička (Gayatri). A tak s oddanosťou a úctou 1.-krát v živote recitujem Gayatri mantru (ostatne - spievame ju aj na začiatku každej vyučovacej hodiny, plus iné mantry, tož budem mantrovo vzdelaná, až sa vrátim :) a vykonávam japu (recitácia niekoľkých mál Gayatri mantry) s malou (akoby ružencom) v rukách. K tomu však tiež viedla cesta tŕnistá, neb moja intelektuálna podstat, ahamkara, sa silou-mocou držala nariadenia, že sa nesmiem pustiť vipassany a všetko okolo mňa je len rituál a ja som iba prišla študovať a nepripustím nič k sebe atď at'd. .. Ale aké obrovské oslobodenie prišlo, keď som si dovolila uvoľniť! Uvoľniť a prijať toto obdobie ako jeden veľký experiment, školu, sekúsenosť! Po tom, čo som jeden víkend strávila v meditácii v jednom z neďalekých vipassanových centier a neustále sa mi do hlavy tlačili mantry, sa inak ani nedalo. Chvíľi som bola z toho úplone vysalená a vdepke. Rozpadol sa mi systém! Ale teraz som za všetko vďačná! Ako som už spomenula, ŠKOLA! Anicca! Všetko sa mení!


A škola: začínam o 5:00 ráno praktickou hodinou a pol jogy, ktorá osciluje medzi aerobikom a náročnými asanami (preto som poprosila Tanu o extra hodiny, neb totok nezvládačky). Vypadá to, že telesnú jogu - tu ponímajú tak troche ako súťaživú discipline. Viac sa prikladá význam joge ako ceste vedomia. Dokonca tu je i jogova súťaž! Na skúškach, ktoré nás čakajú sa za správne a perfektné vykonanie asany, mudry, bandhy, mantry dávajú body. Pak o 6:30 sa po kratučkej ceste na intrák zastavujem v Shivovej svätyni, vzdať hold a v'daku a čakajú ma milé 3 hodinky voľna. Opäť začínam 9:30 a končím okolo 16:00tej (okrem povinných hodín hrám na daphli-tamburinu-učím + hindi + raz do týždňa life management:), niekedy i 17:30. Školu máme každý deň, zo začiatku i v sobotu, ale v sobotu sme vyprosili voľno! I tak je toho strašne veľa, lebo ideme neuveriteľnou rýchlosťou cez také zásadné filozofie ako Vedanta, Bhagavadgita, Patanjaliho Yoga sutra atď atď. Takže človek by vlastne mal študovať stále i vo voľnom čase a i tak to nie je dosť. Mám pocit, že za ten jeden rok by sme mali pobrať vedomosti 5-ročného vysokoškolského štúdia. A tak neviem čo skôr, čakajú ma prvé testy bud. týždeň (a to hneď zo 4 predmetov naraz v jeden deň). Niekedy ani neviem ako sa to stane, ale celé dni nevyjdem z priestorov Univerzity. (Ale to tiež nie je nhoda, bo ja neposednica, čo furt musela byť dakde na nohách a vlese a v hline a na akcii je zrazu uzemnená na jednom mieste a čumí do kníh). A vďaka tomu konečne študujem to, o čom som iba počúvala, o čom som hovorila a čo sa na západe prezentuje úplne inak, než to v skutočnosti je! Ak som predtým niečo vedela o jóge, tak teraz viem, že som o nej NIČ nevedela! Za toto vzdelanie som tak vďačná že až! Až toto skončím s diplomom, môžem učiť všetkých česko-slovenských jogínov o tom, čo je to joga :)


Štúdium tu je náročnejšie než celé moje vysokoškolské štúdium na FiF UK... (zaujímavé, ale len tak mimochodom, žedvaja jogíni - jeden český a jeden indický, žijúci v Čechách, ktorí mi nejakým spôsobom vošli do života, ba ho i svojím spôsobom ovplyvnili, sa v rovnakom čase objavili v Indii a to na rovnakom mieste ako som ja. Jedného som stretla - Ajay - a jedného sa snažím nestretnúť :). Náhoda?)



Občas sa po večeroch nechám doučovať vzdelanejšími ľuďmi, aby som pochopila podstate indickej pradávnej filozofii, z ktorej jóga plynie (Veda, Vedanta...) Ideme totiž.v sylabách strašne rýchlo, všetko len letmo prebehneme a čas na strávenie nie je. A tak sa dozvedám o vedskom koncepte Prakriti a Purushy, o Tantre ... Nie je divu, že indická kultúra je taká posvätná! Staroveké vedomie a jeho výsledky zachované v rôznych spisoch v sebe obsahujú celú realitu! Kde na to vtedy tí ľudia prišli??? Už nič viac nebolo a nebude vymyslené! A Tantra? Tak to je presne, čo ma ohúrilo - yogový šamanizmus indickej pradávnej kultúry! Ale k Tantre sa moc teraz nedostanem, bo moje štúdium je zamerané na klasickú filozofiiu - jógy a splynutia individuálneho vedomia s tým všeobjímajúcim. Žeby budúcnosť mi k Tantre viac povie? Teď mám pocit, že poriadne plnohodnotné štúdium plus prax by chcelo o rok dva dlhšie...


Napriek tomu, čo všetko plnohodntné sa tu učím a žijem, pocit sunáležitosti k domovu, našich pasienkom a horám, k chalupkám, remeslám, k vôni lesa, som neustále inštinktívne priťahovaná a viem, že tam je môj domov!


Som tu dva mesiace, ale tak intenzívne, že sa udial už celý jeden život!...

Zvedavá a teším sa, čo bude ďalej! (I ke'd občas ľahkosť sa stane ťažkosťou, ale je to process.)


WATCH, OBSERVE, ACCEPT, ACT, but without expectation!


PS: Ako vždy - bez cenzúry a kontroly gramatiky...




3 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page