top of page

Zápisky zo Shivovej svätyne

Updated: Jun 29, 2023

Koľkokrát som sa už sťahovala? Koľkokrát som si zariaďovala bývanie? Zvykala si na nové podmienky? Spoznávala? Vytvárala priateľstvá? Opúšťala? Koľkokrát to ešte absolvujem, než nájdem spočinutie na jednom mieste?





Vtedy, keď budem naozaj chcieť, vtedy mi All Mighty ukáže to miesto!


Takže hurá! Konečne ma to začalo opäť baviť!


Prvé týždne spleenu, pochybností, otázok a pocitu samoty boli postupne odplavené Gangou a spálené v ohňovom Yagya rituáli. Vo vlasoch cítim dym a v srdci pokojnú vlnu. zápcha, ktorú pravdepodobne spôsobilo úvodné emocionálne vypätie, otrava jedlom, následná teplota a "prújem" sú tiež pod kontrolou :). Tak sa o sebe učím! O sebe a o svete okolo mňa!


Jedného - ako inak, než - teplého večera som sa zhovárala s Arpanou, ktorá je určená ako náš dievčenský guardian, o úlohe rodiny v indickej spoločnosti, o tom, ako i jej vydaj bol dohodnutý, o tom, ako sa mladomanželia spoznávajú až po svadbe a uzol oddania sa je pre nich posvätný. Rodinu nič nenahradí. Tradičné hodnoty spoločnosti sú postavené na rodine, ktorá tvorí základ. A naozaj to tak v Indii je. A tak viem, že rodinu, ktorú si vytvorím, budem milovať, chrániť a rozvíjať do úžasnosti.


Na chvíľu zájdem do svätyne. Nikto tu nie je. Je skoro ráno. Odteraz až do noci cvrdlikajú cvčkovia. Pomodlím sa a prihovorím tomu silnému Božstvu. Poprosím ho, nech zo mňa vytiahne a spáli všetko zlé. Nič sa nedeje náhodou a podľa rozprávania obvyteľov tohto miesta, školy, ashramu, každého z nás sem pritiahla "Divine will" Božia vôľa. Si ma sem pritiahla a tu sa začína príbeh tajomstva - prečo, načo???


Ďalšie kúpania v Gange - voda rozbúrená a kalná. Vždy 7-krát ponorím hlavu pod vodu a na brehu meditáciu dám. Neuveriteľné, aký má tá rieka na mňa vplyv.


Povinné divadelné predstavenie o živote Krishnu - v snaskrte :). Nielen, že ničomu nerozumiem, ale ani väčšina študentov nerozumie (nie všetci sa učia Sanskrit). A nerozumiem. Ok, ale kým tá hra začne, uplynú dve hodiny úvodných príhovorov.


Začína monzn. Každý deň - zatiaľ len trochu prší a často je pod mrakom a neuveriteľne sparno. Stále som mokrá ako myš, a to pranie... Zlenivela som, tak šup-šup, opäť sa rozhýbať - hej, už rozhýbavam!



Okrem toho, že univerzita má centra jogy, jogovej terapie, ayurvédy, akupresúry atď., bylinné záhrady... á aj malú kravskú farmu. Zúžitkuje sa nielen mlieko, ale i napr. hovienka, z ktorých sa robí mydlo, vonné tyčinky, šampón, atď. Mydlo je fajn, trošku smrdká, ale sú v ňom bylinky - neem a aloe a pod. V obchodíku okrem iných kravských výrobkov predávajú i kravský moč v plastových fľašiach, ktorý je vraj úžasným liekom na všelijaké neduhy :).


Sedíme so Sapnou (americko-indická dobrovoľníčka) pri stánku, kde tetuška vytláča čerstvé džúsy a čakáme na pomarančový. Pristúpi k nám strašidelný Baba s obrovskou kosťou na krku a pýta nejaké korunky na deku, bo vraj sa chystá do Himalájí. Sapna mu vtlačí 100 rupii a on jej na oplátku chce dať polovicu posvätného kvietka pre šťastie, no upozorní, že sa ho nemá dotknúť rukami, ale do látky ho zobrať. Sapna vytiahne uterák, Baba vtlačí kus kvietku doň a keď Sapna otvorí dlane, v uteráku je strieborný ornamentálny prívesok. Na vlastné oči som videla, ako jej do uteráka medzi dlane vkladal polovicu oranžového kvietka...


Veľmi zvláštne sny stále mám - živé, ale akoby nedávali žiaden zmysel. Možno jedného dňa napíšem knihu - budem sedieť na priedomí úžasnej chalúpky, opatrím zver, záhradku, muža a časom i deti a budem písať :).



Stretla som u nás na "intráku" čiernu mačku. Je krásna, chudá s vyplašcenými očiskami. Vyzerá akoby pochádzala z Egypta. Zľakla sa ma, odbehla. O chvíľu mi do pootvorených dverí na izbe vopchala hlavu, akoby mi niečo chcela povedať a opäť odbehla preč. Má tri mačiatka - práve som ich načapala s obrovským potkanom, ako sa kŕmia. Mačky tu nie sú moc bežné, resp. toto sú jediné, ktoré som zatiaľ videla! A pár dní po tomto mačacom zážitku mi strčil hlavu do okna pán otec mačiak. A po ránu po strechách behajú opice...


Dnes počas cesty autobusom som položila nohu na prednú časť - skrinu - kde sa ukrýva motor (sedela som hneď za šoférom). Ten keď to zbadal, zahriakol ma a prikázal mi dať nohu dole. Dala som teda nohu dole a začudovane sa ppozrela na spolusediacich, s ktorými som sa už predtým zhovárala. A tí mi to vysvetlili: motor je srdcom autobusu a autobus je šoférov živiteľ. Položiť nohu na niečo, čo človeku prináša obživu je zneuctenie. Nerobí sa to! To som sa naučila dnes. A včera zase, že sa neovoniava jedlo, ktoré je spoločné, lebo sa mu vraj kradne chuť. Na svojom tanieri si každý môže kradnúť chuť, ale nie zo spoločného :). Že sa muž so ženou nedržia za ruky - to som sa naučila hneď v úvode. Len muži sa môžu držať a niekedy sú až moc intímni - tož často vyzerajú ako homo... Vôbec väčšina mužov vyzerá zženštelo, tale položený...


Je 20:30 a z repráku zaznieva modlitba na dobrú noc. Celkom milá melódia, hmkať ju už viem, no mantru sa ešte len budem musieť naučiť. Nebude to moc problém, počujem ju naozaj každý večer a ešte len budem počúvať počas mnohých večerov.


Výlet do Har-Ki-Pairi, k Božím schodom, kde prúdi denne tisícky pútnikov. Tu vraj Vishnu zhodil božský nektár a nechal za sebou odtlačky nôh. Kúpeľom v Gange na týchto miestach sa zmývajú všetky hriechy. A tak som ich zo seba zmyla všetky! Doteraz som mala s Gangou iba intímne stretnutia u nás v odľahlej časti Haridwaru, kde si rieka plynie bez svedkov. Pri Božích schodoch som zažila naozaj masovosť, musela som sa takmer prebojovať k vode. Kňaz za mňa urobil puju, pomodlila som sa za pokoj a pak som s vrúcnou prosbou vypustila dolu riekou kvietkovú lodičku s horiacou sviečkou.


Rishikesh - akoby ma Božia prozreteľnosť viedla - tam, kde sa pohnem, tak je to smerom ku Gange. Voda a hory ma priťahujú. Cítim, tu som ešte bližšie ku zdroju. Čím bližšie k horám, akoby som sa približovala k Bohom. V himalájach vraj žijú Rishiovia, ktorí prebývajú v astrálnych telách a tam z tých výšin posielajú dobrú energiu k nám. Všade sú opice a sú to opice kradošky! Ukradli mi všetky banány a ešte na mňa aj strašidelne skťiekali. Braj sa takejto krádeži jedla nedá vyhnúť, jedine jedlo poriadne schovať!


Pri prechádzke okolo rieky som videla mŕtve telo zabalené a zašité vp lachte. Policajt pri ňom práve zapaľoval sviečku a vonnú tyčinku. Zomrieť v blízkosti Gangy je požehnaním. Mám pocit, že začínam chápať prečo je každá kultúra iná, a že existujú dôležité dôvody, prečo sa rodíme tam, kde sa rodíme. Každá kultúra a každé miesto poskytuje svojim ľuďom úplne všetko. Kultúrna globalizácia... neviem... až teraz, po rokoch cestovania sa mi otvára úplne iný obzor na tieto otázky. Ayurvéda na Slovensku? Ashramy v českých lesích? Ale áno... no komplikovanejšia, resp. komplexnejšia otázka i odpoveď. Zatiaľ to neviem úplne sformulovať, ale snáď čoskoro :)


"Ghyandiksha" - ceremóniu začiatku školského roka mám za sebou! Biela uniforma je pokrstená, "tika" na čele stále čerstvá, povrázky známky Božej ochrany na oboch rukách - takže Let's go! Adventure môže začať!


Nielen, že nevstúpiš 2-krát do tej istej rieky, ale ty do nej naozaj 2-krát nevstúpiš, bo ona plynie a plynie a je stále iná...




14 views0 comments

Recent Posts

See All

Comments


bottom of page