Kvôli prebudeniu často potrebujeme odísť z komfortnej zóny nášho malého sveta. Duchovná história Indie je vpísaná do každej molekuly tejto zeme a všetky spirituálne procesy tu naberajú na intenzite.
Prvotný a skutočný zámer je jasný: ukázať skutočnú Indiu tým, ktorí túžia a cítia, že India im má čo ponúknuť. Rok strávený štúdiom na jednej z indických univerzít mi pomohol spoznať Indiu zvnútra a vo mne sa zrodila myšlienka sprostredkovať aspoň kúsok tohto poznania tým, ktorí to potrebujú. Myšlienka sa stala slovom, slovo činom a 2. októbra minulého roku pristála naša skupina na letisku v Dílí.
Sedem členov posádky. Aká veľavravná symbolika! Číslo sedem vládne všetkému dianiu v sublunárnom svete, je číslom kozmickej štruktúry, je zdrojom zmien, mesiac mení svoje fázy každých sedem dní. Význam čísla sedem je nekonečný. V Indii je jedno z najdôležitejších - sedem ročných období, sedem energetických centier v našom tele, sedem hĺbok nebies…
HARIDWAR
Naših sedem bytostí sa vnára do šera skorého rána obrovského Dílí, ktoré nám poslúži iba ako východiskový bod. A púť sa začína” Čakajú nás náročné tri týždne, počas ktorých sa bude na pozadí púte skupiny odohrávať moja osobná púť za poznaním seba samej. Tri týždne, počas ktorých potrebujem previesť svoju minulú indickú skúsenosť do praxe a k spokojnosti účastníkov výpravy podať čo najlepší výkon sprievodcu. Sprievodcu po cestách, mestách, ašrámoch a horách, ale i sprievodcu po mystickej ceste sádhany, duchovnej praxe pradávnych majstrov védskeho hinduizu.
Naša prvá cesta vedie na Haridwar, univerzitu ašrámového typu, ktorá pripomína naše kláštorné školy minulosti. Na Haridware som už strávila 365 dní. Zmocňuje sa ma neopísateľná radosť z možnosti zdieľať tento priestor so skupinou. Sme priamo uprostred tradičnej kultúry Indie. Turistov tu na rozdiel od neďalekého Rišikešu veru nepoznajú.
Počas ranného ohňového rituálu (yagya), pri ktorom ohňu z voňavých drevín obetujeme všetky neresti v podobe zmesi bylín, stretávam svoj tieň a pochybujem o schopnosti sprostredkovať svoj pocit druhým. Pochybnosť sa však rozplynie pri pohľade na iskrenie a bázeň v očiach jednej z pútničiek. Rovnako, ako je pre mňa táto púť i púťou osobnou, aj každý zo skupiny ju prežíva po svojom.
RIŠIKEŠ
Ďalšou zastávkou je Rišikeš, mekka jogy, plná hľadajúcich a turistov všemožného typu. Vítajú nás kaviarne a reštaurácie ponúkajúce pizzu, kávu a iné výdobytky západného sveta.
Naším cieľom je však posvätná rieka Ganga, pokojne zostupujúca z majestátnych Himalájí do predhoria Rišikešu a nížin Haridwaru. Západ slnka na brehu rieky riek zavŕšime kúpeľom, ktorý zmýva všetky hriechy sveta. Pozdravíme Majstrov a Božský princíp v nás a spoločne recitujeme Gayatri mantru zasvätenú najvyššiemu Božstvu, Matke všetkých Bohov, prvopočiatočnému princípu stotožnenému so Slnkom. V tomto momente sa rozlievame od priestoru, splývame so slnkom, riekou, s každým členom skupiny, s každým človekom, s každou živou bytosťou. Sme jednou časťou všeobsahujúceho Boha, cítime nekonečný mier a pokoj. Osvietenie, precitnutie, splynutie s Univerzom. Stav, ktorý prichádza znenazdajky a neočakávane práve vtedy, keď on neusilujeme.
Nekonečné hodiny meditácie a intenzívnej jogovej praxe blednú pred zážitkom jednoty pri pohľade na zapadajúce slnko. Nie je to však to isté slnko ako všade inde na zemi? Nie je každá rieka prinášajúca vlahu a s ňou život posvätením pre krajinu a jej obyvateľov? Je potrebné za týmto prebudením precestovať pol sveta?
Pravdou je, že duchovná história Indie je energeticky vpísaná do každej molekuly kyslíka v tejto zemi a všetky psychospirituálne procesy tu naberajú na intenzite. Kvôli prebudeniu často potrebujeme odísť z komfortnej zóny nášho malého sveta. Rozhodnúť sa odísť do Indie nie je náhodné. Každý člen výpravy si tu po niečo prišiel. Pre niekoho bude tento pobyt zásadný, pre niekoho okrajový. Som vďačná, že môžem byť sprievodcom na tejto ceste sebapoznania.
“Hľadanie je ako hračka na kľúčik.”
DHARAMSALA, McLEOD GANJ
Vlakovo-autobusový presun smer sever prebehol hhladko. Autobus je trochu náročný, ale indické vlaky mám rada, predovšetkým druhú triedu spacích vagónov. Stretnem tu zaujímavých ľudí a z idúceho vlaku uzriem krajinu okolo. Druhá trieda nie je síce žiaden luxus, ale v Indii si človek rýchlo zvykne na všetko.
Musím sa usmievať, keď si spomeniem na osvetu, ktorú som sa pokúšala robiť pri poslednej ceste vlakom. Vraj prečo vyhadzujú odpadky von oknom z idúceho vlaku, keď je v uličke smetný kôš? Po niekoľkých prísnych napomenutiach sa ma spolucestujúci začali báť a poslušne vstávali k smetnému košu. Aké však bolo moje sklamanie, keď ho pred koncom cesty upratovači vyprázdnili rovno na koľajnice pod idúci vlak!
Z Dharamsaly putujeme ešte pár kilometrov vyššie do hôr do mestečka McLeod Ganj, kde sídli tibetská exilová vláda na čele s Dalajlámom. Tentoraz sa nám ho však nepodarí zastihnúť - ako väčšiu časť roka i teraz je na cestách. Malý Tibet Indie mi však i napriek neprítomnosti jeho Vznešenosti priniesol intenzívny zážitok rozpustenia ega. Pri pohľade na mnícha, ktorý si počas recitovania sutier celým telom líhal tvárou k zemi, vstával a opäť padal, bolo vo vzduchu cítiť úplné odovzdanie a pokoru Sprevádzali ma potom aj počas dvojdňového treku smerom k Himalájam. Každodenné ranné cvičenie jogy a večerné dialógy o motíve cesty našu skupinu stmelili a výstup do takmer trojtisícovej výšky nám ukázal silu Matky Zeme. Pri pohľade na majestátne zasnežené vrcholky hôr sa nás zmocnili bázeň, rešpekt, ticho a pokoj…
VARANASI
Úspešne zvládame ďalší náročný presun a na svitaní sa ocitáme v jednom z najstarších miest na svete, Varanasi. V meste, kde ku brehom rozvodnenej Gangy prichádzajú tisícky pútnikov, aby v posvätných vodách zmyli celoživotné hriechy alebo nechali spopolniť blízkych zosnulých. V meste, kde túži zomrieť každý Hinduista. V meste, ktoré duch ponúka vyslobodenie z cyklu zrodenia a smrti.
Krátko po príchode sa ocitáme na loďke uprostred Gangy a smerujeme k spaľovacím “ghatom”, prístavom. Tu za účasti rodinných príslušníkov a širokej verejnosti prebiehajú najintímnejšie rituuály života a smrti. V hladine rieky sa odráža vychádzajúce slnko a plamene niekoľkých ohnísk. Vzduchom sa šíri sladkastý dymový opar. Zamrazí ma, keď si pomyslím, čo v tých ohniskách niekoľko metrov od nás horí. “Prach si a v prach sa obrátiš,” zíde mi na um. Nepokojná myseľ sa na chvíľu zastaví v stave beztiaže. Čo je smrť? Zastavenie biologických funkcií, ktoré udržujú živý organizmus pri žovte? Hinduizmus hovorí o znovuzrodení do ďalšieho života, ktorý sa bude odvíjať podľa myšlienok a činov života minulého. Preberáme sa zo zasnenia, pozrieme jeden druhému do očí, vzďaľujeme sa od žiary praskajúceho ohňa a deň vo Varanasi sa môže začať.
BODHGAYA
Sme unavení z nekonečných presunov a tak tentoraz volíme pohodlnú cestu prenajatým džípom. Bodhgaya je z Varanasi čo by kameňom dohodil a pritom pôsobí, akoby sme boli na inej planéte. Duchovne jedno z najdôležitejších miest budhistických pútnikov nás privíta vôňou tibetských vonných tyčiniek. Práve tu pred 2 600 rokmi princ Siddhárta Gautama dosiahol pod stromom Bodhi osvietenie a stal sa Budhom. Potomok pôvodného stromu Bodhi je zasadený pod nádherným chrámom uprostred rozkvitnutých záhrad. Pod týmto stromom už nemám žiaden pocit. Akoby som sa vyparila, vnímam iba prítomný okamih. Dá sa tento stav vôbec opísať? Prežívajú ho aj moji spolupútnici? Niečo podobné som však zažila i pod prastarou lipou na kysuckých kopaniciach, na brehu Gangy v Rišikeši, na pláži panenského karibského ostrova Svätý Vincent…
SHANTINIKETAN, BENGÁLSKO
Hľadanie je ako hračka na kľúčik. Keď ju natiahneme, zotrvačnosťou najprv tancuje a tancuje, potom postupne spomaľuje, až tanec napokon ustane. Hovorí S. N. Goenka, učiteľ vipassany, meditačnej techniky, ktorou Budha dosiahol osvietenie. Táto myšlienka sa obzvlášť hodí na vysvetlenie mojej akoby nikdy nekončiacej púte, cesty za vnútorným pokojom. Nachádzam sa niekde v posledných štádiách tanca. Duša piští po jednom mieste, ale zotrvačnosť strunky ešte nevyčerpala svoju silu.
Po trojtýždňovej severoindickej púti so skupinou česko-slovenských hľadačov a desiatich dňoch intenzívnej meditácie na retreate v Kalkate som našla útočisko. Necelých 200 km od Kalkaty, v univerzitnom mestečku Shantiniketan. Rozľahlé parky, prastaré stromy, študenti na bicykloch, umelecké diela v exteriéri - to všetko vyzerá presne tak, ako za čias mystického poetu Rabindranatha Tagora, ktorý toto mestečko posvätil založením univerzity.
Sedím v prenajatom vzdušnom dome u mojej kórejsko-indickej sestry, bývalej spolužiačky z univerzity v Haridware, Nirmaly. Pijem posledné zásoby obľúbeného čaju, ktorý si so sebou nosím po celom svete a pokúšam sa prostredníctvom klávesnice zachytiť intenzívne zážitky, pocity, prebudenia a zistenia posledného mesiaca. Pofukuje svieži vánok bengálskej jesene a napriek tomu, že vonku praží neúprosné slnko, vo vnútri je príjemne chladno. Jemný záves tancuje v prievane a brnká na struny gitary odpočívajúcej v rohu pod oknom. V snovej atmosfére okamihu sa pokúšam sústrediť na jej krehký zvuk. Akoby mi chcela niečo povedať. Odovzdať odkaz od Vyššej Sily, Boha, Brahmana, Univerza…
ŠIVANANDA AŠRÁM, MADURAI
Je to už viac ako dva mesiace, čo česko-slovenská skupina odletela späť domov. Opäť sedím pri počítači a vnášam život do klávesnice. Z haly sa ozýva spev mantier. Dnes sa spevu nezúčastním. Namiesto toho sa vraciam do nedávnej minulosti a pokúšam sa rozlúštiť odkaz krehkého zvuku gitary v Shantiniketane.
Presviedča ma, že pred sebou nikam neutečiem. Že všetky miesta na svete sú len vonkajším vplyvom. Že čokoľvek hľadám, ultimátne nájdem len v sebe. Že ašrámy, chrámy, meditačné centrá a iné energeticky silné miesta ma môžu posilniť len v čase, keď som im nablízku. V konečnom dôsledku som ale sama sebe pánom.
Skutočným pánom však budem až vtedy, keď budem schopná ovládať nepokojnú myseľ, keď budem pánom svojej mysle kdekoľvek a kedykoľvek za akýchkoľvek okolností! Teraz už viem, že nepotrebujem nikam za pokojom cestovať. A preto sa odteraz môžem slobodne rozhodovať o ďalších cestách bez toho, aby som cítila nutkanie utekať.