Bylinkárka, cestovateľka, matka, ale aj zakladateľka občianskeho združenia. Aktivít, ktorým sa Petra Sara Pavitra Pavlacová (42) venuje, je neúrekom. V rozhovore pre Žilinský večerník prezradila, že rituály v prírodnom prostredí sú našej spoločnosti blízke a návrat k nim nám môže pomôcť v rôznych životných situáciách.
Založili ste občianske združenie ČaroZem povedzte niečo viac.
Áno, združenie vzniklo pred 6 rokmi ako výsledok mojej dlhodobej osobnej túžby prinášať ľuďom poznanie o našom neoddeliteľnom prepojení so zemou a jej živlami, o potrebe návratu k prapôvodným tradíciám, o potrebe vnímavosti a citlivosti k svojim telám. Väčšina z nás žije oddelená od prírody a jej prirodzených javov, ktoré na nás bezprostredne pôsobia, nemáme kontakt s našimi koreňmi, dokonca o nich ani netušíme, neuvedomujeme si svoje telo a jeho pocity, žijeme odpojení od seba i od prirodzeného prostredia a to mnohým z nás spôsobuje zdravotné i psychické problémy. Nežijeme v súlade so sebou a s prírodou. Keby sme žili v súlade, nemohli by sme ani škodiť Zemi. To všetko boli motívy pre založenie ČaroZeme. Jej najvyšším zámerom je tvoriť čarovné miesto Zemi – a to kdekoľvek a kedykoľvek prostredníctvom rôznych akcií, seminárov, stretnutí, zakladaní záhrad a podobne. Krátko po založení združenia som sa stala matkou dvoch detí a tak sa aktivita spomalila na minimum. Napriek tomu sme však neustále tvorili a organizovali malé akcie pre verejnosť. Dostali sme k užívaniu pozemok pod lesom v Kotrčinej Lúčke, obďaleč ktorého s rodinou žijeme.
Hovoríte o návrate k tradíciám, k pôde, k miestu, kde žijete. Čo pre vás tradície znamenajú?
Tradície sú pre mňa kľúčom k pochopeniu vlastnej minulosti, kľúčom ku kolektívnemu nevedomiu, k porozumeniu našich génom a ich vplyvu na život. Naši predkovia žili v úzkom spojení so zemou, s prírodou a s jej prirodzenými cyklami. Boli bytostne prepojení s pôdou i miestom, kde žili. Mali v hlbokej úcte to, čo ich obklopovalo a s vďakou a citlivosťou pristupovali k darom, ktoré im krajina prinášala. Technokratická spoločnosť spôsobila, že sme prestali vnímať naše prirodzené prostredie a seba v ňom ako prirodzenú súčasť kolobehu života na zemi. Neoddeliteľnou súčasťou ich života boli i rituály, ktoré ako milniky na ceste rozdeľovali kolo roka i tok života na rôzne etapy.
Kedy sa tento pocit, že návrat k tradíciám je dôležitý, u vás prebudil?
Ten pocit vo mne pomaly rástol s tým, ako som dospievala a nadobudol celkom jasné kontúry počas môjho štúdia na vysokej škole. Veľa som vtedy cestovala. Moje cesty, alebo skôr dlhodobejšie pobyty, ma viedli do rôznych kútov sveta, do rozvojových i rôznych exotických krajín. Práve počas svojich ciest som si začala uvedomovať, ako veľmi nás ovplyvňuje miesto, kde žijeme a ako veľmi hlboko v sebe nesieme odkazy našich predkov. Gény – tie nezaprieme. I keď i genetický odkaz minulosti podlieha formovaniu a sila mysle dokáže zvrátiť i túto nemennú. Po skončení vysokej školy som odišla pracovať do rozvojových krajín a na päť rokov som sa stala inštruktorkou rozvoja, facilitátorkou a team leaderkou na rôznych projektoch v Afrike a Karibiku. Počas tých krásnych, ale i veľmi náročných piatich rokov, sa vo mne definitívne ukotvil pocit, že len, ak poznáme svoju minulosť, dokážeme tvoriť s láskou svoju budúcnosť.
Ktoré z našich tradícii sú vám obzvlášť blízke?
Keď hovorím o našich tradíciách, mám na mysli predovšetkým tie prastaré predkresťanské tradície našich predkov. Tie, ktoré sú u nás pôvodné a vychádzajú z kultúry starých Slovanov. Osobne mám vo veľkej úcte tradíciu oslavy/obradu jarnej a jesennej rovnodennosti a zimného a letného slnovratu. Pravidelne spolu s priateľmi a „kňažkami“ (ženami, ktoré majú špeciálny výcvik na vedenie pôvodných obradov) takéto obrady organizujeme pre širokú verejnosť i pre najbližších. Vždy je to čas na zastavenie, prehodnotenie svojich postojov a zámerov, očistenie sa i vykročenie vpred s novou a jasnou víziou. Mám veľmi rada i prechodové rituály, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou nášho rodinného života. Tie nám pomáhajú pozastaviť sa, keď do života prichádza veľká zmena. Zamyslieť sa, keď vstupujeme do novej etapy. Takými silnými momentami môže byť napr. narodenie dieťaťa, okrúhle výročie, strata milovanej osoby, zmena domova a pod.
Aplikujete ich v svojej domácnosti?
Napríklad ďakovanie za jedlo, ktoré nás vyživuje. Alebo vydymovanie priestoru i ľudí v ňom. Prostredníctvom živlu ohňa (dymu) naši predkovia očisťovali svoje príbytky od negatívnych energií ale i stagnácie a temnoty.