Cestovaním poznávame samých seba. Veľmi zaujímavou cestou k sebaboznaniu si prešla skúsená lektorka jogy Petra Sara Pavitra Pavlacová. Počas jej pracových, študijných, ako aj duchovných ciest v zahraničí spoznávala samu seba, stretávala silných majstrov, oholila si dlhé vlasy a takmer sa stala mníškou…
Už počas vysokej školy ste precestovali kus sveta a cesty do rozvojových krajín Vás nenechali ľahostajnou. Neskôr ste v Anglicku podstúpili tréning ako inštruktor rozvoja a pôsobili ste na rôznych projektoch v rozvojových krajinách. Taktiež ste spolukladali školiace centrum na východokaribskom ostrove St. Vincent, ktorý ste potom dva roky viedli.
Prešli ste si cestou zaujímavých skúseností a poznania. Čím Vás práca v rozvojových krajinách oslovila a čo Vám dala?
Keď som na mojich cestách počas vysokej školy stretávala svet, ktorý sa v niektorých častiach našej spoločnosti nazýva „tretím“ svetom, vždy to mnou zatriaslo. Nedá sa povedať, že by som cítila ľútosť, smútok alebo niečo podobné. Skôr akúsi zvláštnu formu hnevu a pocit zodpovednosti. Všetci tí „backpackeri“ (alebo „batôžkári“ ako sa toto slovo občas prekladá), ktorí si užívali krásy krajiny a vymoženosti lacného servisu, sa mi zdali byť slepí. Nedokázala som sa len tak motkať, cestovať hore dole a užívať si. Vždy som sa akousi riadenou „náhodou“ ocitla priamo v strede komunity, kde som sa pokúšala cítiť a vnímať tú ktorú kultúru. Nuž a práve vnímanie a vstrebávanie iného sveta s jeho tajomnosťou, drsnosťou, neznámom….to boli pre mňa rozhodujúce momenty pri práci v rozvojových krajinách. Samozrejme popri pocite zadosťučinenia, popri pocite až takmer blaženom, keď som videla, že vďaka mojej práci sa menia životy tých, ktorí na rozdiel od nás nemajú možnosť voľby. Voľbu, ktorú im expanzívny svet západnej kultúry kvôli vlastnej nenásytnosti dávno zobral.
Táto práca ma naučila obrovskej úcte voči všetkému živému i neživému na tejto úžasnej planéte. Úctu k životu i smrti, úctu k ľuďom, zvieratám, horám, slnku ,ku každému steblu trávy! Dala mi pochopenie, že všetko na tejto Zemi je neodvratne a neoddeliteľne späté a všetko so všetkým súvisí a navzájom je na sebe závislé!
Cez toto pochopenie sa mi otvorili oči a uvidela som, že skutočná „záchrana“ rozvojových krajín neväzí v mravčej práci nespočetných neziskových organizácií, ale v zmene postoja každého obyvateľa tejto Zeme, v zmene vnímania jednotlivca….
Kde ste čerpali energiu v najbiednejších krajinách sveta?
Nuž niekedy to bolo s energiou náročné. Hlavne tam, kde sa moja diéta skladala z každodennej dvojzložkovej stravy (napr. kukuričná kaša a fazuľa, alebo ryža a fazuľa, prípadne rozvarená paradajka). Tiež tropické choroby (v Afrike som mala trikrát maláriu) ma o energiu neustále oberali. Ale pri pohľade na dostavanú škôlku, alebo radujúce sa deti pri otvorení ihriska, sa energia akoby sama dobíjala. Pohľad na výsledky každého malého úsilia ma vždy hnal ďalej!
Rok ste žili v Indii, kde ste prešli intenzívnou transformáciou, učili ste sa o sebe a stretliste silných majstrov. Prezdraďte nám, čo ste sa za ten rok v Indii naučili?
Tak toto je takmer nezodpovedateľná otázka…Poznanie, ktoré mi pobyt v Indii dal, je poznanie tých najhlbších úrovní môjho bytia. Poznanie, ktoré vzniká zostupom do spodného sveta duše, tam, kde sa človek stretáva so svojim tieňom a poslaním. V Indii som prešla akousi iniciáciou a stretla som sa so zámerom svojej duše v tejto inkarnácii….
Cestovanie, či už na Slovensku alebo po svete je vždy niečím zaujímavé a prínosné. Ktorá z Vašich ciest Vám utkvela v pamäti najviac?
Všetky cesty sú v mojej pamäti rovnako živé. Najviac ma však poznačili dlhodobé pobyty v Indii a na St. Vincente v Karibiku. Tieto dva kúty zeme predstavujú dva póly, dva protiklady: svet „hore“,ten ktorý nás ťahá do výšin duchovnej kontemplácie (India) a svet „dole“, ten ktorý nás ťahá ku koreňom, k zemi (St. Vincent). Ostatne sú to i miesta mojich minulých inkarnácií a v tomto zrodení (v strede Európy) som sa prišla učiť vytvárať kmeň medzi týmito dvoma svetmi, aspektmi, rovinami. Prepájať ich a vytvoriť medzi nimi rovnováhu. Vytvoriť kmeň, ktorý môže zapúšťať korene hlboko v zemi a vetvami rásť vysoko k nebesiam. A prostredníctvom daru, ktorý mi bol daný do vienka, ukazovať i ostatným bytostiam, ako tvoriť kmeň .
Prečo ste sa napokon vrátili na Slovensko?
Myslím, že je tomu už viac ako 4-5 rokov, čo ma rodná hruda volá späť. No ešte stále zrejme nenastal ten správny čas. Program cesty je vo mne príliš hlboko zakorenený. No čím ďalej, tým intenzívnejšie cítim, že dohasína, že sa chýli ku koncu, že nastáva čas vrátiť sa domov! Čím ďale,j tým som častejšie a dlhšie na Slovensku, cítim potrebu odovzdávať ľuďom skúsenosti a pomáhať im nachádzať cestu k sebe, možno bez toho, aby museli prejsť všetko to, čo som prešla ja. Lebo v konečnom dôsledku nezáleží na tom, kde sme, ale v akom stave vedomia sa nachádzame! I keď vytrhnutie z konceptu krajiny, z ktorej človek pochádza, oddialenie sa od komfortu a dôvernosti rodinného krbu je veľmi užitočný prostriedok cesty k sebe…
Organizujete rôzne jogové a duchovné semináre a workshopy na Slovensku aj v zahraničí, kde ľudom napomáhate uvoľniť sa a venovať sa aspoň na chvíľu samým sebe a objavovať skrytý potenciál ich tela a mysle. V čom je joga výnimočná?
Joga je životnou cestou, púťou, hľadaním pravého zmyslu. Slovo „yog“ pochádza zo sankrtského „yug“, čo znamená doslovne spájať, prepájať, zjednotiť. Zjednotiť individuálne so všeobecným, to, čo je dole s tým, čo je hore, dušu s duchom, Atmana s Brahmanom, alebo individuálne vedomie so vše objímajúcim. Proste nájsť a rozpoznať v sebe kúsok Boha, Sily, Energie (akokoľvek to chceme nazvať), ktorý prestupuje všetko v tomto vesmíre. Joga je systém prostriedkov, ktoré nás vedú k vyššie uvedenému cieľu.
Na seminároch však pracujeme nie len prostredníctvom jogy. Používame rôzne iné techniky, medzi ktorými hrá rozhodnú úlohu prepojenie sa so živlami tvoriacimi túto planétu a všetko živé v nej. Prepojenie sa so živlam i prírody, s divočinou vonku a prostredníctvom nej sa spojiť s divočinou v nás…
Čím sú zahraničné jogové workshopy charakteristické?
Dôležitým bodom je práve už skôr spomenuté vytrhnutie zo stereotypu a to nie len v časovej, ale i priestorovej rovine. Ak sa človek odrazu ocitne v úplne inom svete, ďaleko od všetkého, čo pozná, vidí sa odrazu akoby z odstupu. Tento odstup mu umožní stať sa na čas pozorovateľom a vnímateľom samého seba ako niekoho iného. Tak môže ľahko rozpoznať svoje staré programy, návyky, opakovanie, toxické emócie a podobne.
Ľudí privádzam vždy do lona Matky Zeme (nie len v zahraničí, ale i u nás doma), tam, kde sa môžu stretnúť s divokosťou a prirodzenosťou prírody, ktorej sme neoddeliteľnou súčasťou. Ostatne tu platí presne to, o čom som hovorila v odpovedi na predchádzajúcu otázku.
Život je aj o neustálom vzdelávaní. Čím viac sa učíme, o to silnejší máme pocit, že nič nevieme. Čo by ste sa ešte chceli naučiť?
Toho je naozaj veľmi veľa…Máte úplnú pravdu. Čím ďalej, tým mám silnejší pocit, že ešte nič neviem. Chcem sa viac zaoberať Tantrou, šamanizmom, naučiť sa, ako ešte lepšie pracovať s ľuďmi v divočine. Určite by „bodol“ i väčší vhľad do ayurvédy. Rada by som sa zdokonalila vo výrobe tinktúr, olejov, mastičiek a zmesí našich domácich byliniek…Ach, je toho skutočne veľa a možno mi tento život na všetko stačiť nebude .
Aké workshopy, prípadne projekty chystáte v blízkej dobe? Na čo sa môžeme tešiť?
Momentálne – a to už onedlho -v spolupráci s www.krystalia.sk budeme pracovať s „Prírodou v nás“ na Polianke v Nízkych Tatrách (28. – 31. augusta).
Potom nasleduje väčší projektík – Indická púť. Tentokrát sa po druhý raz vydáme so skupinou slovenských pútnikov do Indie, na strechu sveta – do Himalájí a hlavne na púť k sebe. Púť trvá jeden mesiac a vyrážame na začiatku októbra. Budúci rok plánujem túto púť uskutočniť opäť.
Pre menej náročných – opäť už tradične- sa na začiatku septembra, ešte pred odletom do krajiny ducha, vydáme s jogou k moru do chorvátskeho Tučepi (6. – 13. septembra)
Nuž a hádam najväčším a najzaujímavejším projektom je zážitkový seminár (alebo to môžeme nazvať i zážitkovou dovolenkou) na Svätom Vincente, tropickom ostrove v Karibiku. Najväčším a najzaujímavejším nie len preto, že ide o odľahlé a našincovi cudzie miesto na Zemi, ale i preto, lebo priestor, kde sa bude seminár odohrávať ,je skutočne miestom jedinečným, takmer nedotknutým civilizáciu. Miestom, kde sa turisti len tak nenájdu, miestom, kde aktívna sopka tróni vždy zeleným svahom, miestom, kde sa čierny piesok a prudké vodopády spájajú v príjemne teplom mori. Je to proste raj na Zemi a krásne sa tu pracuje priamo v exteriéri s prírodnými živlami. Seminár sa uskutoční v 4.- 18. mája 2015 https://pavitrayogatherapy.com/svg-yoga-workshop-2015-sk/
Ktoré miesta by ste ešte chceli navštíviť?
Niekedy mám pocit, že ich je veľa. Spomeniem napríklad Latinskú Ameriku (i keď Strednú som si užila dosť ). Inokedy mám však pocit, že už sa mi nechce nikam cestovať a jediné, čo ma poteší, je vytvorenie si priestoru tu doma, v lese, niekde v prírode, kde budem môcť vodiť ľudí a pomáhať im hľadať cestu k sebe…
Čo Vás robí šťastnou?
Keď môžem byť blízko Matke Zemi, cítiť jej vôňu, dotýkať sa jej, hladiť stromy a kvety, počúvať vtáky a vietor…
Ešte nám na záver prezraďte, akým mottom sa v živote riadite?
Nemám motto, ktoré by sa dalo vtesnať do jednej vety. Najlepšie bude, ak zopakujem to, čo uvádzam na svojom webe:
Všetko je súčasťou Veľkého Mystéria, mojou filozofiou preto je nesúdenie, spájanie, sebaprijatie, umiernenosť a predovšetkým Láska… Všetko sa neustále mení…
Najväčšou výzvou pre človeka je zostať pozorovateľom a súčasne prevziať plnú zodpovednosť za všetko, čo sa deje v jeho vesmíre, pretože ten je odrazom jeho vnútra!